Nie, nezvyknem písať blog, aj toto je len výnimka, ktorá vznikla z popudu nedávno zažitých udalostí. Po tejto zažitej udalosti (ktorú tu teraz nechcem rozoberať, možno raz o tom napíšem, keď to bude už len vtipný príbeh a budem písať memoáre) som si položila otázku, prečo si ľudia začnú písať blog a prečo stále pridávajú nové príspevky. A táto otázka sa mi stále vynorí v mojej mysli, ak sa niekde dostanem k nejakému blogu, kde autor rozpráva, čo sa mu práve stalo alebo čo zažil. Možno je to otázka pre psychológa (možno téma na diplomovú prácu, ktorú si veľmi rada prečítam) a možno som sa nad tým zamyslela len ja.
Z môjho pozorovania som si všimla, že blogy môžeme rozdeliť do dvoch skupín, blogy, ktoré sa venujú nejakej odbornej téme a potom tie pomenujme ich osobné, kde autori opisujú svoje zážitky, myšlienky alebo poetickejšie povedané rany svojej duše. Proti prvej skupine blogov nemám vôbec nič, pretože rada sa poučím od človeka, ktorý sa venuje svojmu hobby alebo práci a svoje skúsenosti s radosťou posunie aj ďalším ľudom bez nároku na odmenu (čo je obdivuhodné, lebo povedzme si pravdu je to jeho duševné vlastníctvo).
A tu sa dostávam k druhej kategórii, ktorej pravdu povediac vôbec nerozumiem. Nerozumiem prečo majú ľudia potrebu rozprávať o svojich zážitkoch takto verejne a dostupne prostredníctvom internetu, čo sa dá veľmi ľahko zneužiť proti nim. Prečo majú potrebu napísať stranu a pol dlhý článok ako na nich niekto škaredo pozrel v autobuse alebo v obchode namiesto toho, aby to vyriešili priamo na mieste, ale jediné čo vedia je bežať domov a skryť sa za svoju internetovú identitu (tí odvážnejší zverejnia aj svoje pravé meno) a dourážať cudzieho človeka, ktorý ani nevie že niečo spravil. Nerozumiem kde sa berie v ľudoch to, že vedia iných odsúdiť po jednom telefonáte alebo po jednom krátkom stretnutí a hlavne kto im na to dáva právo.
Áno uznávam aj v minulosti si ľudia písali deníky ( žeby predchodca blogu?), kde si zaznamenávali svoje najtajnejšie pocity, túžby, zážitky, ale tieto deníky si schvovávali a neboli verejne dostupné. Prečo nastala táto zmena? Ja viem si môžete pomyslieť, že ak ma to nezaujíma nech to nečítam, ja sa len pýtam prečo, čo ľudí núti si sadnúť za obrazovku a napísať svoj zážitok nejakému anonymnému počtu ľudí namiesto toho, aby sa stretol s reálnymi kamarátmi pri dobrom jedle alebo víne a vzájomne sa podelil so svojimi pocitmi.
Toto svoje spytovanie skončím citátom, ktorý zaznel v jednom seriáli, : "prečo si ľudia myslia, že práve ich život je taký zaujímavý, aby si museli neustále updatovať svoje statusy na sociálnych sietiach alebo vypisovať blogy o svojich životoch? "
No comments:
Post a Comment